SILKEN WINDSPRITE (formerly known as LONGHAIRED WHIPPET)

Spravodaj KCHCH 3/2008

Dlhosrstý vipet – Silken Windsprite

 

Vipeti majú za sebou históriu, ktorá sa dnes už ráta na niekoľko storočí. Vo svojich počiatkoch sa objavovali v rozličných variáciách srsti – krátkosrstí, dlhosrstí, hrubosrstí, drôtosrstí, drsnosrstí. (Túto skutočnosť dokazujú rozličné dobové publikácie, odborné články, či maľby. V súčasnosti je stále možné nájsť prezentácie jednotlivých vipetov s drôtovitou srsťou, ktorí sa ešte v 20. rokoch minulého storočia chovali v posledných chovateľských staniciach v Amerike, na webovom portáli The Whippet Archives.) Rozličné typy osrstenia boli dôsledkom prvopočiatočného kríženia rozličných plemien, ktoré neskôr vytvorili základ pre dnešné plemeno tak, ako ho poznáme. V ďalšom vývine plemena sa postupne začala preferovať krátka srsť, nakoľko dovoľovala vyniknúť elegantným líniám tohto malého chrta. Táto preferencia a snaha o dosiahnutie jednotného typu viedla k postupnému vymiznutiu psov s inými typmi srsti pokiaľ nezostala len jediná – krátka. Toľko historická skratka.

 

Súčasný dlhosrstý vipet, inak nazývaný aj Silken Windsprite, je snahou o opätovné vzkriesenie a prinavrátenie sa k tejto variabilite. Jeho relatívne krátka, približne 30-ročná, história je kontroverzná, k čomu významnou mierou prispel sám jeho zakladateľ a stvoriteľ, Walter Wheeler, ktorý bol chovateľom vipetov od roku 1957 (chov. stanica Windsprite Kennel, od ktorej sa odvíja alternatívny názov plemena). V období 60-tych a 70-tych rokov začal s plánovaným programom chovu vipetov s dlhou srsťou a v roku 1981 ich verejne prezentoval. V tom istom roku publikoval článok v časopise The Whippet (# 6, 1981) a o rok neskôr v časopise The Sighthound. V tejto dobe bola založená aj Asociácia dlhosrstých vipetov (Longhaired Whippet Association – LWA) a v roku 1986 nasledovalo prijatie štandardu dlhosrstého vipeta, opatrené autorskými právami.

 

Walter Wheeler poskytol kynologickému svetu verziu vzniku, ktorá hovorila o tom, že po tom, čo uvidel "chlpaté" šteňa vipeta, ktoré ho veľmi očarilo, vo vrhu krátkosrstej sučky, začal vyhľadávať ďalšie vipety, psy a sučky, z tejto i iných krvných línií, kde sa niekedy v minulosti objavili šteňatá s dlhšou srsťou, a vytvoril niekoľko rodín dlhosrstých vipetov pri použití intenzívneho inbreedingu.

 

Gén pre dlhosrstosť je recesívny, čo prakticky znamená, že môže zostať skrytý a nemusí sa navonok prejaviť dlhou srsťou u daného jedinca. Až pri spárení sučky a psa, ktorí obaja nesú v genetickom kóde recesívny gén dlhosrstosti, je možné dostať potomka s dlhou srsťou. V intenciách genetiky ide o rozdiel medzi genotypom, teda súborom všetkých dedičných faktorov, a fenotypom, teda súborom všetkých vonkajších znakov jedinca. Táto verzia by bola prijateľná, keby ...

 

... nevznikla pochybnosť o jej pravdivosti. Spochybnenie prišlo zároveň s objavením skutočnosti, že niektorí jedinci plemena dlhosrstý vipet trpia genetickým defektom MDR 1 (prejavuje sa citlivosťou postihnutého jedinca na niektoré druhy liečiv, predovšetkým antiparazitiká na báze ivermectinu, kedy bežná liečebná dávka daného liečiva môže viesť až k úhynu; liečivo sa prakticky v tele MDR 1 pozitívneho psa správa ako jed). Prítomnosť tohto defektu, ktorý sa bežne vyskytuje a je v súčasnej dobe dokázaný genetickým testovaním DNA u mnohých pastierskych plemien, hovorí o tom, že minimálne jeden pes iného plemena, než je vipet, ktorý bol pozitívny na MDR 1, sa musel dostať do chovného programu Waltera Wheelera. Nakoľko Walter Wheeler vlastnil v danej dobe aj šeltie, aj barzoje, otvorilo sa nové pole pre špekulácie o tom, ktoré plemená skutočne prispeli k vyformovaniu a existencii súčasného dlhosrstého vipeta.

 

Táto situácia iniciovala vznik ďalšej organizácie - Medzinárodného klubu dlhosrstých vipetov (International Longhaired Whippet Club – ILWC). Klub bol oficiálne založený v roku 2001. Takže v súčasnosti existujú v USA, domovskej krajine moderného plemena dlhosrstý vipet, dve organizácie pre toto plemeno, pričom LWA sa naďalej drží pôvodnej verzie Waltera Wheelera a ILWC hovorí, na základe nových údajov a skutočností, o plemene dlhosrstý vipet ako o výsledku kríženia, kde základ plemena tvoria krátkosrstí vipeti.

 

Diskutabilnosť pôvodu dlhosrstých vipetov je zároveň aj dôvodom kontroverznosti ich prijatia v kynologickom svete a rozpoltenosť v "základnom tábore" k tejto kontroverznosti len prispieva. Extrémnosť reakcií zaberá celú škálu od úplného nadšenia po absolútne odsúdenie. V mnohých krajinách sú to práve chovatelia a majitelia vipetov s krátkou srsťou, ako jediného oficiálne celosvetovo uznaného plemena vipet, ktorí najviac odmietajú existeniu dlhosrstých vipetov, pričom sa zdá, že najväčším "kameňom úrazu" je práve slovíčko vipet.

Faktom zostáva, že dlhosrstý vipet, či Silken Windsprite, dnes existuje a v kynologickom svete dáva o sebe viac a viac znať. Bez ohľadu na to, ako toto plemeno vzniklo, sú to skvelí chrti s nádherným zjavom a okúzľujúcou povahou. Typovo tak rozšírili možnosti ponuky skupiny malých a stredných chrtov, ktorá v nedávnej minulosti ponúkala výber len z krátkosrstých plemien.

 

Prvé psy tohto plemena boli do Európy dovezené v roku 2000. Chovateľsky sa priekopníkom v Európe stala nemecká chovateľská stanica Golden Nugget's. V roku 2000 pán Sascha Birr doviezol z americkej chovateľskej stanice Claybrook psa Claybrook Golden Nugget a v roku 2001 dve nakryté sučky. Tieto boli základom pre ďalší európsky chov. Prvou sučkou dovezenou do Českej republiky v roku 2002 bola Golden Nugget's Butterfly. Beami sa v chovateľskej stanici Beami Šahrak pani Slavíkovej stala zakladateľkou chovu v Čechách. Slovensko svoj prvý import, psa Golden Nugget's Forest Gumb, z roku 2004 síce nemá oficiálne zaznamenaný, ale sučka z nasledujúceho vrhu G, Golden Nugget's Grace Kelly, importovaná na jeseň 2005, je prvou oficiálne registrovanou chovnou sučkou na Slovensku. Na Slovensku je zatiaľ jediná chránená chovateľská stanica dlhosrstých vipetov s názvom of Silken Grace, kde sa na jar 2008 narodil prvý vrh štyroch šteniatok. Počet chovateľských staníc sa rozšíril najmä v Nemecku, Českej republike a Švajčiarsku. Počet psov, tak importovaných, ako aj odchovaných šteniatok vo vrhoch, sa v Európe pohybuje niekde medzi 120 – 150.

 

V auguste 2008 sa v Alsfelde v Nemecku konalo vôbec prvé oficiálne stretnutie chovateľov a majiteľov dlhosrstých vipetov v Európe. Jeho hlavným cieľom bolo vzájomné nadviazanie priateľských vzťahov a spolupráce, prezentácia psov a sučiek, ktoré sú, či budú, využívané v chovnom programe, ktorý si kladie niekoľko cieľov: 1. odchovávať zdravé a typové jedince, k čomu má pomôcť aj nová požiadavka na testovanie génu MDR 1 a ďalšie podmienky pre zaradenie a využitie psov a sučiek v chove, zvlášť pokiaľ sa preukáže, že ide o MDR 1 pozitívny test, pričom takéto jedince nebudú z chovu vylúčené úplne, ale na ich použitie v chove budú kladené prísnejšie podmienky, pokiaľ sa nedosiahne stav dostatočne širokej základne genofondu, kedy MDR 1 pozitívne jedince už do chovu nebudú viac pripustené; 2. spolupracovať v chove, vzhľadom na úzky genofond; 3. pracovať spoločne smerom k uznaniu plemena organizáciou FCI; 4. prezentácia plemena širšej verejnosti; a 5. v budúcnosti príprava špeciálnych chovateľsko-výstavných dní plemena dlhosrstý vipet.

 

Ostáva len veriť, že si toto plemeno nájde svojich obdivovateľov aj u nás.

 

Profil plemena

 

Dlhosrstý vipet je veľmi inteligentný, zvedavý, priateľský a znášanlivý. Pri prvom kontakte je skôr opatrný a nedôverčivý, vyhýba sa šarvátkam s inými psami, nemá agresívne prejavy. Je orientovaný na ľudí. Svoju rodinu nesmierne miluje a kontakt s jeho "ľudskou svorkou" je pre neho extrémne dôležitý. Má jemnú povahu a neznáša hrubé zaobchádzanie. Je dobre ovládateľný za predpokladu, že sa mu venuje dostatočná pozornosť pri výchove. Jeho ochota vyhovieť prianiu svojho človeka a rýchle chápanie umožňuje jeho uplatnenie v agility. Dlhosrstý vipet je skvelý šprintér. Vyniká najmä v coursingu, kde má možnosť prejaviť svoju mrštnosť a schopnosť rýchlo meniť smer, ale ani klasické dostihy mu nie sú cudzie. Vďaka svojmu bohatšiemu osrsteniu znáša lepšie chladnejšie počasie.

 

Poznámka

 

Štandard dlhosrstého vipeta vychádza z amerického štandardu vipeta (teda nie zo štandardu uverejneného v British Kennel Club), ktorý udáva výškové limity pre psov od 48 do 56 cm (19 – 22 palcov) a pre sučky od 46 do 53 cm (18 – 21 palcov). Prípustné sú všetky farby a ich kombinácie.

 

Vo svojej domovskej krajine je uznaný v Continental Kennel Club a menších kynologických kluboch. American Kennel Club ho zatiaľ neuznal.

 

 

 © Mgr. Adriana Vaneková, ch. st. of Silken Grace

 

 

    

 

     

12.12.2008 13:44:06
Adriana Vanekova
Click to join longhairwhippetfriends

Click to join longhairwhippetfriends

© 2007 - 2017 'of Silken Grace'
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one